Čo by ste nám o sebe povedali? Kto ste? Odkiaľ ste?
Narodila som sa pod zámkom v Smoleniciach, keďže v Trnave pre mňa nebolo miesto. (smiech) No od môjho príchodu z pôrodnice som hrdou Trnavčankou. Vyštudovala som chémiu na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie v Bratislave, čomu som sa do narodenia nášho prvého syna aj venovala. Od malička som sa vo voľnom čase venovala rôznym speváckym a hudobným aktivitám a momentálne už 9. rok pracujem ako lektorka hudobných kurzov pre najmenšie deti.
Ako ste sa s Rasťom zoznámili? Čo Vás na ňom oslovilo?
S Rasťom sme navštevovali tú istú základnú školu v Trnave na Gorkého ulici, len on bol o ročník vyššie a teda len sme nejak o sebe vedeli. Naša spoločná cesta pokračovala v Spoločenstve Tulipánci, kde sme zo začiatku tiež iba fungovali vedľa seba pri rôznych animátorských aktivitách a počas štúdia na vysokej škole to prerástlo do vzťahu. Myslím, že to bolo v roku 1999, keď sme spolu hrali v Pašiových hrách v scéne na balkóne Trnavskej radnice: Rasťo ako Pilát a ja ako jeho manželka Klaudia Prokula.
Rasťo bol iný ako ostatní. Odkedy Rasťa poznám, vždy niečo organizoval. Pamätám si na Púť mladých do Ríma, ktorú zorganizoval pre celý autobus a ešte nemal ani 18 rokov. Vždy rozmýšľal ako nejaký problém vyriešiť a nie, ako to nejde. Bol jedným z prvých, čo v tom čase mali mobilný telefón ešte počas strednej školy. Jeho mama mu doma odmietala robiť sekretárku, lebo dosť často mu niekto volal a ona len skonštatovala: “Nie je doma a neviem kedy príde.“
Väčšina ľudí ho pozná ako výborného organizátora. Vie byť nápomocný aj doma?
V našej domácnosti to máme trošku vymenené. On je humanitne orientovaný a ja zase technicky. Takže aj teraz, keď sa trošku ochladí, vie si zakúriť v krbových kachliach, ale kotol musím spojazdniť ja. Na druhej strane, keď deti potrebujú pomôcť so slohovou úlohou, idú za ním. Rád sa realizuje okolo domu, v pivnici, no toho času veľa nie je a tak mnohé práce už prebral náš najstarší syn.
Rozprávate sa doma o práci? Zaujíma Vás politika? Zvykne sa s Vami Rasťo radiť?
Samozrejme sa spolu rozprávame aj o týchto veciach, ale skôr len okrajovo. Ja osobne sa zaoberám iba komunálnou politikou, myslím, že ostatné dianie stačí, keď sleduje jeden v rodine. Som pre neho takým „hlasom ľudu“, čiže takým hlasom bežného občana nášho mesta. Často mu spomeniem, čo by kde bolo dobré spraviť alebo čo sa mi nepáči. Chodíme v tom našom meste každý po iných cestách či chodníkoch a stretávame iných ľudí z rôznych spoločenských vrstiev. No a potom sa doma konfrontujeme.
Vychovávate spolu tri deti. Čo považujete za najdôležitejšie pre dobrú výchovu?
Snažíme sa z našich detí vychovať čestných ľudí, ohľaduplných a vnímavých na potreby svojho okolia. Manžel im stále dookola opakuje, že milosrdenstvo je viac ako spravodlivosť, ktorú sa snažia stále nejak prezentovať. Každý má svoje talenty a kvality, ktoré sa snažíme rozvíjať a nasmerovať ich tým správnym smerom. K hodnotám, o ktoré sa snažíme v našej rodine spoločne, aj každého jedného individuálne.
Ako oddychujete? Vy sama a celá rodina spoločne?
Sama ani veľmi neoddychujem, skôr všetci spolu a tak to bolo v každom veku našich detí. Nie sme nejakí aktívni vyprofilovaní športovci, no venujeme sa sezónnym športovým aktivitám. Leto si nevieme predstaviť bez turistiky, plávania, bicyklovania, raftingu a v zime spolu lyžujeme, beháme na lyžiach (ak to snehové možnosti dovoľujú aj okolo Trnávky), korčuľujeme… Samozrejme, k tomuto všetkému vedieme aj naše deti. Práve oni nás často vyzývajú k rôznym aktivitám. Veľmi radi hráme spoločenské hry.
Ďakujem za rozhovor.
-tp-